Uniknutá správa sa zmieňuje o tom, čo si už mnohí v zdravotnom priemysle potajomky šepkajú, a to je, že na liečbu ľudí je ďaleko menej peňazí ako je vo zvládaní chorôb. Problematika sa stala stredobodom pozornosti kvôli možnostiam génovej terapie, ktorá by mohla vyliečiť mnohé genetické poruchy zmenou blokov v DNA. No táto ohromná potenciálna výhoda spoločnosti by mohla byť zablokovaná bez zmien v spôsobe, ako je zdravotníctvo financované. Krajiny s verejným zdravotníctvom možno budú vedieť využiť výhody týchto nových technológií, nechávajúc USA v pätách.
Analytička z Goldman Sachts, Salveen Richterová údajne vysvetlila celú problematiku v liste svojim klientom: „Potenciál zabezpečiť ‘jednorazové lieky’ je jedným z najatraktívnejších aspektov génovej terapie – geneticky-navrhnutá bunková terapia a zmena génov. Takéto praktiky ale ponúkajú veľmi odlišný náhľad na spôsob získavania financií za opakované zákroky a chronické terapie.“
Niekto, kto má dosť peňazí, bude ochotný zaplatiť aj stovky tisíce dolárov za to, aby sa už nemohol nakaziť. Väčšina ľudí si ale takéto niečo nebude môcť dovoliť, najmä ak im to ich ekonomická situácia nedovolí. Pritom tá istá osoba možno časom naškriabe tých pár tisíc ročne, aby ho choroby až do takej miery netrápili, pričom z dlhodobého hľadiska zaplatí ďaleko viac, ako by zaplatil za liek. Ide o medicínsky ekvivalent „teória bot“ (1) od Terryho Pratchetta.
Richterová spomenula liečbu hepatitídy typu C liekom sofosbuvirov, ktorý predstavila trhu spoločnosť Gilead Sciences (2). V roku 2015 vyniesol liek spoločnosti 12,5 miliardy dolárov, a to len v Spojených štátoch, pretože pacienti s poškodením pečene kvôli tejto chorobe boli ochotní zaplatiť za liek nemalý peniaz. Liečba bola až natoľko úspešná, že mnohí pacienti boli vyliečení už v priebehu 12 týždňov.
Zo sociálnej perspektívy je to lepšie, ale na druhej strane, je to horšie pre profit, keďže by už ľudia, ktorí sa vyliečia, neprenášali vírus ďalej a boli by imúnni aj voči ďalším infekciám. Richterová predpokladá, že len na americkej pôde dôjde k poklesu predaja pod 4 miliardy dolárov.
„Tento krok znamená síce ohromný prínos pre pacientov a spoločnosť, ale zároveň bude predstavovať výzvu pre vývojárov medicínskeho genómu, ktorí budú hľadať udržateľný príjem,“ zhŕňajú Richterovej záznamy, ktoré nie sú ale online.
Nie je prekvapením, že správa má na svedomí vzplanutie emócií po tom, čo ich CNBC odvysielala. Richterová písala pre klientov investičných bánk a veruže je jednoduché sa vysmievať spoločnostiam, ktorých profity sú ohrozené technologickými zmenami, ktoré obohatia milióny ľudí. No pokiaľ neprispôsobíme ekonomické štruktúry okolo zdravotníctva, problém, na ktorý poukázala, by mohol mnohých ľudí pripraviť o lieky, ktoré potrebujú.
Objavenie nových liekov a ich testovanie, kým ich príslušné úrady uznajú ako bezpečné, stojí nehorázne množstvo peňazí – zvyčajne sa táto suma pohybuje okolo 1 miliardy dolárov. Niekto to proste musí zaplatiť. Pre taký rozšírený problém, akým je hepatitída typu C, problém, na ktorý Richterová poukazuje, zníži mega-profity o značné množstvo peňazí. Ak ide o zriedkavejšie choroby, na ne možno nebude dostatočný obnos peňazí, aby sme mohli ekonomicky opodstatniť výskum a klinické testy. V správe od MIT Technology Review zaznamenali povedomie týkajúce sa tejto kauzy a to je zrejme aj dôvod, prečo spoločnosť GlaxoSmithKline (3) nedávno predala všetky svoje práva k úžasným liekom pre veľmi ojedinelé choroby.
Systémy verejného zdravotníctva, ako tie, ktoré má väčšina bohatých krajín, budú často ochotné zaplatiť dosť na to, aby vyliečili pacientov, čiže náklady na výskum budú opodstatnené. V konečnom dôsledku, ide o beh na dlhú trať, kedy úspory zvyčajne prevážia náklady. No len tie najlepšie americké súkromné poisťovnícke plány, zvyčajne cenovo neprístupné ľuďom, ktorí ich najviac potrebujú, sú pravdepodobne vnímané rovnakým spôsobom.
Spôsob, ako to obísť, je zmeniť spôsob, akým prebiehajú testy, zlacnieť tak, aby sa nový spôsob liečby mohol dostať aj na trh. Hoci niektoré úvahy navrhujú robiť to bezpečne, väčšina znížení by prišla s hrozbou ďalšej pohromy ako tomu bolo v prípade thalidomide.
Eventuálne sa vieme pozrieť na to bez profitu, financovania vývoja nových terapií s využitím peňazí filantropov alebo vlády. Takýmto spôsobom je totiž väčšina medicínskych výskumov financovaná, ale tieto druhy financovania do značnej miery obchádzajú drahé fázy klinických pokusov. Žiaľ, to si žiada, aby vlády investovali veľké balíky peňazí, ktoré sa im ale vrátia až za pár desaťročí.
(1) – Vezmite si napríklad obuv. [On si] zarobil tridsať deväť toliarov mesačne plus príplatky. Pár skutočne dobrých kožených bot stál päťdesiat toliarov. Ale boty za prijateľnú cenu, také, ktoré vydržali sezónu, niekedy aj dve, a potom, čo sa vynosili, do nich pekelne tieklo, stáli desať toliarov. Práve také boty si Elánius kupoval a nosil ich, kým mu vydržali. […] Teória bot spočívala v tom, že dobré boty vydržali roky a roky. Človek, ktorý si mohol dovoliť dať päťdesiat toliarov za poriadne boty, mal obuv, ktorá jeho nohy udržala v suchu aj desať rokov, zatiaľčo chudák, ktorý si mohol dovoliť dať za boty len desať toliarov, minul za rovnakú dobu sto toliarov. […] Toto bola “teória bot” sociálno-ekonomickej nespravodlivosti kapitána Elánia. (prevzaté z Terry Pratchett – Muži v zbrani)
(2) Gilead Sciences, Inc. je výskumná bio-farmaceutická spoločnosť, ktorá sa zameriava na objavy, vývoj a komercializáciu inovatívnej medicíny.
(3) Na stránke sa píše nielen o reakciách na otázku „Či je liečba pacientov udržateľný biznis“ ako o „zvrhlosti kapitalizmu“ či „chladnosti a nemorálnosti“ systému, ale aj o priamej reakcii Goldman Sachs, že jednorazová liečba ľudí ošemetná záležitosť; o obavách, niektorých gigantov zo straty pacientov, keď budú vyliečení ale aj o tom, ako GlaxoSmithKline predal prenos génovej terapie na zriedkavé choroby londýnskemu startupu Orchard Therapeutics za 20 percentný podiel v začínajúcej spoločnosti.
(4) GlaxoSmithKline plc (GSK) je britská farmaceutická spoločnosť so sídlom v Brentforde, v Londýne.
Príspevok GOLDMAN SACHS: „LIEČBA CHORÔB UŽ NEBUDE EKONOMICKY DOSTUPNÁ.“ zobrazený najskôr NIE JE TO TAK.