ŽIJEME NA PLANÉTE PLNEJ PLASTU. ČO NA TO NAŠE ZDRAVIE?

Niekedy aj drobný objav nám dokáže otvoriť oči tak, že sa na svet pozeráme celkom inak. Kontaminácia pitnej vody mikroplastmi na celom svete uverejnená v Guardiane odhaľuje, že Zem je plastmi doslova už pretkaná.

Čo to ale znamená pre 7 miliárd ľudí, ktorí na nej žijú, žiaľ nikto nevie. Ale všetci experti a zhodujú na jednom: Ak vezmeme do úvahy varovné signály vplyvu plastov na morský život, hľadanie odpovede na túto otázku už nemôže na seba nechať čakať.

Vieme, že oceány sa hemžia pestrofarebným plastom, ktorý si pláva na hladine. Z odpadu, ktorý vyprodukovala konzumná spoločnosť, vznikli kolosálne a odpudivé víry v mori a dokonca zahltil aj tie najvzdialenejšie pláže od Arktídy až po najodľahlejšie časti Pacifiku.

Hromadné znečistenie krajiny bolo skryté. Pitná voda sa získava z hôr, riek, jazier a studní…takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Ukazuje sa, že drobné tenké vlákna plastov sú už všade.

Možno to nie je až takým veľkým prekvapením. Plast je úžasný materiál, flexibilný a – kým ho nepálite – v podstate nezničiteľný. Je taký užitočný, že dnes tvorí polovicu všetkého ľudského odpadu. Ale keď si už ľudstvo uvedomilo jeho výhody, musí si uvedomiť aj cenu, ktorú zaň zaplatí: okrem toho malého podielu plastov, ktorý sa páli, „drvivá väčšina plastov, ktorá bola vyrobená, sa ešte nerozložila, a teda, je prítomná v životnom prostredí v nejakej forme,“ hovorí nedávna vedecká štúdia. To je viac ako 8 miliárd ton.

Správa stručne zosumarizovala, čo sa vedelo o rozsahu kontaminácie mikroplastmi na súši: „Máme nedostatok štúdií.“ Ale odhalenia o vode z vodovodu upriamili pozornosť na rôzne pilotné štúdie, ktoré naznačovali všadeprítomné znečistenie plastami. Všetky nemecké fľaškové pivá testované v jednom laboratóriu obsahovali mikroplasty, to isté sa potvrdilo aj pri testovaní vzoriek cukru a medu.

Vyzerá to tak, že pijeme a pravdepodobne už aj konzumujeme mikroplasty. Záleží na tom vlastne? To nikto netuší, ale výskumy kontaminácie morského života plastmi vzbudzuje obavy. Morské tvory, ktoré skonzumujú mikroplasty, im môžu uškodiť (niekedy až s fatálnymi následkami) a to nehovoríme len o tých, ktoré im znemožňujú pohyb.

Plasty často obsahujú širokú paletu chemikálií, ktoré menia ich vlastnosti alebo farbu, pričom mnohé z nich sú toxické alebo narúšajú hormonálnu váhu. Plasty taktiež priťahujú ďalšie imisie, vrátane dioxínov, kovov a niektorých druhov pesticídov.

Dokázalo sa, že mikroplasty priťahujú aj mikrobiálne patogény. Vie sa, že v črevách zvierat dochádza aj k urýchlenému uvoľneniu znečisťujúcich látok z plastov. „Navyše,“ ako sa ďalej uvádza v správe, „existujú dôkazy, že niektoré čiastočky dokonca prejdú črevnú stenu a presunú sa do iných tkanív, ale pre nás s už neznámymi dôsledkami.“

Ovplyvní to však nejako ľudí? Jediné dve suchozemské tvory, na ktorých prebehla podrobná štúdia konzumácie mikroplastov, sú dva typy dážďoviek a hlísty.

Ďalšou veľkou a nezodpovedanou otázkou je ako sa dostávajú mikroplasty do našej vody a jedla. Podľa správa od britského Inštitútu správy vody a životného prostredia  sú najväčšmi zastúpené vlákna, ktoré vypúšťajú syntetické textílie a drobné úlomky z pneumatík, a ďalšiu veľkú časť zastupuje rozklad plastu. Výsledky hovoria, že množstvo plastu, ktoré končí na európskych skládkach len každým rokom sa pohybuje v rozmedzí 4-23-násobku množstva odpadu, ktoré sa vyhadzuje do svetových oceánov.

Množstvo odpadových mikroplastov sa dostane do čističiek odpadových vôd, kde filtre ale nezachytia mnohé plastové fragmenty. Dokonca nedávny výskum publikovaný v denníku Environmental Science and Technology poukázal na to, že zhruba polovica [mikroplastov] sa napriek tomu dostane späť na farmy v Európe a Spojených štátoch. Štúdia odhaduje, že až 430 000 ton mikroplastov sa dostane každoročne na európske farmy, v Severnej Amerike je to číslo o niečo nižšie, len 300 000 ton.

„Je až desivé, že prenosu mikroplastov – a život ohrozujúcich látok naviazaných na ne – , ktoré putujú z mestských čističiek až na farmy, nebola predtým venovaná vedcami a výskumníkmi dostatočná pozornosť a neuvažovali sa ani o regulátoroch,“ zhrnuli vedci podieľajúci sa na štúdii. „Ak máme aj naďalej zabezpečovať bezpečnú produkciu jedla, okamžité vyšetrovanie je neodkladné,“ spomína sa v podobnej štúdii.

A mestá pritom prispievajú k rozsiahlemu znečisťovaniu. Ďalšia nedávna štúdia, znovu jedna z prvých, ktoré vniesla trochu svetla do problematiky, odhalila, že v množstvo mikroplastov obsiahnutých v daždi, ktorý istého času padal na Paríž, sa pohybovali medzi 3-10 tonami. Rovnaký tím dokonca našiel tieto mikroplasty v byte a hotelovej izbe. Vedúci tímu, ktorý vypracoval štúdiu, prezradil, že je vysoko pravdepodobné, že tieto mikroplasty už aj dýchame.

Rovnako ako mnohé environmentálne problémy – klimatická zmena, pesticídy, znečistenie ovzdušia – skutočný dopad bude známy až roky po napáchaných škodách. Ak budeme mať šťastie, tak sa naša planéta, zahltená plastami, nezmení na toxickú guľu, na ktorej nebude môcť existovať život. Ak k tomu nedôjde, rozhodne je čo upratovať. Správne zaobchádzať so všetkým plastovým odpadom bude ošemetné: zastaviť neúmyselné uvoľňovanie mikrolastov zo šiat, či ciest.

Ale čo je najdôležitejšie, musíme urýchlene vedieť, či každý deň všetci dýchame, prijímame v potrave alebo vdychujeme mikroplasty.