VI. Nikdy nekončiaca vojna
Horúčava nám upečie násilie.
Klimatológovia sú obzvlášť opatrní, keď hovoria o Sýrii. No chcú, aby ste vedeli, že hoci klimatické zmena zapríčinila suchá, ktoré sa podieľajú na občianskej vojne, nie je zas úplne fér tvrdiť, že tamojší konflikt je výsledkom otepľovania; susedná krajina, Libanon, napríklad, utrpela rovnaké škody na plodinách. Ale dvojici výskumníkov – Marshall Burke a Solomon Hsiang – sa úspešne podarilo kvantifikovať nie tak zrejmý vzťah medzi teplotou a násilím. Za každý pol stupeň oteplenia spoločnosť zažije nárast ozbrojeného konfliktu v rozmedzí 10-20%. V klimatickej vede nie je nič jednoduché, ale výpočty neklamú. Planéta, ktorá by bola o 5 stupňov teplejšia, by čelila prinajmenšom o 50% viac konfliktom ako je tomu dnes. Spočítané-podčiarknuté, počet spoločenských konfliktov by mohol do konca tohto storočia narásť dvojnásobne.
Toto je jeden z dôvodov, na ktorý takmer každý klimatológ, s ktorým som sa rozprával, poukazoval: Americká armáda je posadnutá klimatickou zmenou. Zaplavenie všetkých amerických námorných základní je celkom vážny problém, ale byť svetovým policajtom, keď sa svetová kriminalita zdvojnásobí, bude omnoho ťažšie. Samozrejme, že nejde len o Sýriu, kde zmena klímy dopomohla ku vzniku konfliktu. Niektorí špekulujú dokonca nad tým, že pretrvávajúci vojnový konflikt naprieč Stredným východom v uplynulých desaťročiach je len reakciou na globálne otepľovanie – hypotéza, ktorá je o to pálčivejšia, keď zvážime, že otepľovanie začalo naberať na sile, keď industrializovaný svet vyčerpal a spálil ropu v danom regióne.
Takže, aký je vzťah medzi klímou a konfliktmi? Niekto by povedal, že sa to týka len agrikultúry a ekonomiky; ale mnohé súvisí aj s nútenou migráciou, ktorá je už na vrchole (takmer 65 miliónov alokovaných utečencov, ktorí putujú). Ale je tu prítomný aj jednoduchý fakt individuálnej podráždenosti. Teplo zvyšuje mestskú kriminalitu a nadávky na sociálnych sieťach. A nástup klimatizácie v rozvinutej časti sveta v polovici minulého storočia nevyriešil problematiku zločinu v letných horúčavách.
VII. Nepretržitý ekonomický kolaps
Ponurý kapitalizmus v o polovicu chudobnejšom svete
Mantra, ktorú si hundrali globálni neoliberalisti, ktorá prevládala v období medzi koncom Studenej vojny a nástupom Veľkej recesie, je, že ekonomický rast nás zachráni pred čímkoľvek.
Ale ako následok krízy v roku 2008 rastúci počet historikov študujúcich „fosílny kapitalizmus“ sa začali utvrdzovať v tom, že celú históriu rýchleho ekonomického rastu, ktorý začal tak náhle v 18. storočí, nemali na svedomí inovácie alebo obchod, či dokonca dynamika globálneho kapitalizmu, ale objavenie a ťažba fosílnych palív a ich surovej sily – jednorazová injekcia novej „hodnoty“ do nášho systému. Pred objavením fosílnych palív si nikto nežil lepšie ako jeho rodičia či starí rodičia alebo predkovia spred 500 rokov, okrem obdobia krátko po morovej nákaze ako Čierna smrť, ktorá dala šťastným preživším priestor, aby si nahrabali zdroje, ktoré sa uvoľnili po obetiach ležiacich na cintorínoch. Vedci sa domnievajú, že možno po tom, keď vyčerpáme všetky fosílne palivá, sa navrátime k „ustálenému stavu“ globálnej ekonomiky. Je nám ale všetkým jasné, že tá jednorazová injekcia so sebou priniesla klimatickú zmenu, za ktorú budeme platiť devastujúcu cenu po veľmi dlhý čas.
Najšokujúcejší výskum v súvislosti s ekonomikou a otepľovaním prišiel od Hsianga a jeho kolegov, ktorí síce nie sú historici fosílneho kapitalizmu, ale priniesli zaujímavú analýzu: s každým stupňom oteplenia sa náklady zvyšujú v priemere o 1,2 HDP v národnom hospodárstve (ohromujúce číslo, ak vezmeme do úvahy, že počítame rast v nízkych číslach ako „silný“). Toto je rýdza práca v poli, a ich stredová hodnota návrhu do konca tohto storočia sa pohybuje v strate 23% na zarábajúceho obyvateľa na svete (čo sa odrazí na poľnohospodárstve, zločinnosti, energiách, úmrtnosti a pôrodnosti).
Sledovať tvar krivky pravdepodobnosti je ešte desivejšie: Existuje 12%-ná šanca, že klimatická zmena zníži globálny výnos o viac ako 50% do roku 2100 a že je až 51%-ná šanca, že HDP na obyvateľa sa zníži o 20%, kým emisie neklesnú. Pre porovnanie, Veľká hospodárska kríza znížila globálny HDP o necelých 6%, pričom šlo o jednorazový šok; Hsiang a jeho kolegovia odhadujú, že je tu šanca jedna z ôsmich pre prebiehajúci a nezvratný účinok do konca storočia, ktorý bude 8-krát horší.
Rozsah ekonomickej devastácie sa dá ťažko pochopiť, ale môžete začať tak, že si predstavíte, ako by vyzeral svet dnes, ak by ekonomika klesla o polovicu, a (táto polovica) by produkovala polovicu rovnakej hodnoty, čím by vygenerovala len polovicu toho, čo by mohla ponúknuť pracujúcim ľuďom. To činí z vynútenia uzemniť lety pre horúčavami zasiahnutý Phoenix (US), ku ktorým došlo minulý mesiac (jún 2017), patetický vtip. A okrem toho, myšlienka vlády odkladať nevyhnutné kroky, aby sa zredukovali emisie a spoliehať sa len čisto na rast a technológiu, ktorá vyrieši problém, je len absurdná obchodná kalkulácia. Majte na pamäti, že každý spiatočný let z New Yorku do Londýna, roztopí v Arktíde ďalšie tri metre kubické ľadu.
VIII. Otrávené oceány
Síra nám zanechá pobrežia kostí.
To, že more sa jedného dňa stane zabijakom, je už dnes dané. Okrem drastického poklesu emisií budeme svedkami aj nárastu morskej hladiny najmenej o 1,5 metra a do konca tohto storočia je možný nárast až o 3 metre. Tretina najväčších svetových miest leží na pobreží, a to sa už nezmieňujeme o elektrárňach, prístavoch, námorných základniach, farmách, rybolove, deltách riek, močariskách a ryžových impériách, a dokonca aj tie, ktoré sú niekoľko metrov nad hladinou mora, budú ľahko zaplavené, a omnoho pravidelnejšie zaplavované, ak voda dosiahne určitú výšku. Najmenej 600 miliónov ľudí obýva dnes územia, ktoré sú položené menej ako 10 metrov nad hladinou mora.
Ale potopenie týchto domov je len začiatok. V súčasnosti viac ako tretinu všetkého atmosférického uhlíka nasávajú oceány – vďaka Bohu, inak by sme zažívali omnoho vyššie teploty. Ale výsledkom tohto procesu je tzv. „oceánske okysličovanie“, ktoré samo o sebe môže zvýšiť ešte globálne otepľovanie o pol stupňa v tomto storočí.
Pravdepodobne ste už počuli o „bielení koralov“ – t.j. umieraní koralov – čo sú veľmi smutné správy, pretože koraly podporujú viac ako štvrtinu morského života a zásobujú potravou viac ako pol miliardy ľudí. Ale len čo okysličovanie oceánov vyhubí všetky ryby, hoci ani sami vedci si nie sú istí, či sa dajú predpovedať dôsledky z toho, čo vyťahujeme z oceánu na náš tanier; ale s istotou vedia, že v kyslých vodách bude ustriciam a mušliam ťažko rásť pancier, a keď pH v ľudskej krvi klesne ako v oceánoch za posledné generácie, spôsobí to záchvaty, kómu a náhlu smrť. Už sa to začína prejavovať na planetárnych zásobách vody – môžete si ich pamätať ako miesta, kde vznikol život.
A to nie je všetko, čo bude mať za následok okysličenie oceánov. Absorbovanie uhlíka môže započať spätný uzavretý okruh, v ktorom vody s nedostatkom kyslíka budú živiť rôzne druhy mikróbov, ktoré zmenia vodu na „anoxickú“, najprv v hĺbkach oceánov, v tzv. „mŕtvych zónach“ a postupne sa budú rozširovať ku hladine. Tam, pri hladine, začnú umierať malé ryby, pretože nebudú schopné dýchať, čo znamená, že baktériám požierajúcim kyslík sa bude dariť a systém spätnej väzby sa zdvojnásobí. K takémuto procesu, kedy sa mŕtve zóny budú šíriť ako rakovina a udusia všetok morský život, čím rybolov nadobro vymizne, už vo zvýšenej miere dochádza v Mexickom zálive a pri pobrežiach Namíbie, kde prekypuje hydrogén siričitý v morskej vode pozdĺž územia známeho aj ako „Pobrežie kostí“. Územie dostalo tento názov pôvodne po zvyškoch veľrybích kostí, ktoré tam zanechal rybný priemysel, ale dnes je pomenovanie viac ako trefné. Hydrogén siričitý je taký toxický, že evolúcia nás vycvičila k tomu, aby sme rozpoznali čo i len jeho najdrobnejšie pozostatky, a preto sú naše nosy tak znamenite vycibrené pri rozpoznávaní plynatosti. Hydrogén sulfidu je taktiež chemikália, ktorá stojí za našim zánikom v čase, keď 97% všetkého života na planéte vyhynie, a vo chvíli, kedy sa všetky spätné väzby spustia a cirkulujúce prúdenie teplých oceánskych vôd sa zastaví, vtedy sa z neho stane plyn, ktorý spustí prírodný holokaust. Postupne sa budú mŕtve zóny rozširovať, morský život, ktorý dominoval v oceánoch po stovky miliónov rokov, vyhynie a plyn, ktorý vodné toky vypustili do ovzdušia, otrávi všetko na zemi. Rastliny nevynímajúc. A potrvá milióny rokov, kým sa oceány znovu obnovia.
Príspevok NEOBÝVATEĽNÁ PLANÉTA, EKONOMICKÝ KOLAPS, SLNKO, KTORÉ SI NÁS UPEČIE: OCHUTNÁVKA Z TOHO, ČO NÁM MÔŽE PRINIESŤ GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE – SKÔR, AKO SI MYSLÍTE, časť 4/5 zobrazený najskôr NIE JE TO TAK.