Je pravda, že vodná para sa najväčšmi podieľa na skleníkovom efekte a že ľudia nie sú priamo zodpovední za jej uvoľňovanie do atmosféry v takom množstve, aby to stačilo na zmenu jej objemu v atmosfére. Na druhej strane, vedecký výskum a dôkazy poukazujú na to, že oteplenie, ktoré spôsobil človek vypúšťaním emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov zvyšuje množstvo odparenej vody do atmosféry, čím sa urýchľuje miera vyparovania.
Na rozdiel od CO2, ktorý zostáva prítomný v atmosfére aj niekoľko storočí, vodná para cirkuluje pomerne rýchlo v atmosfére, vyparuje sa z oceánov alebo z iných plôch obsahujúcich vodu predtým, ako sa vráti späť na Zem v podobe dažďa alebo snehu. No nakoľko miera vyparovania stúpa s narastajúcou teplotou, množstvo vodnej pary vo vzduchu v ktoromkoľvek čase (a množstvo otepľovania, ktoré spôsobuje) úzko súvisí s objemom skleníkových plynov vo vzduchu.
Toto je jeden z príkladov pozitívnej spätnej väzby klimatickej zmeny BUDE LINK: ľudia vypúšťajú CO2, čo má za následok oteplenie, ktoré zase urýchľuje vyparovanie, ktoré vzápätí posilňuje otepľovanie. Vedci preto veria, že vyparovanie je najdôležitejšou spätnou väzbou v celom systéme globálneho otepľovania, zdvoj- až strojnásobuje citlivosť klímy na CO2 emisie.
To vysvetľuje, prečo aj napriek tomu, že vodné pary, ktoré predstavujú najväčšiu časť skleníkového efektu, sa svetová vedecká obec zhodla na tom, že existuje nepopierateľný dôkaz, že ľudská činnosť vedie k pozorovanej zmene teplôt.
Príspevok AK JE VODNÁ PARA KĽÚČOVÝM SKLENÍKOVÝM PLYNOM, PREČO SÚ ČLOVEKOM VYTVORENÉ EMISIE DÔLEŽITÉ? zobrazený najskôr NIE JE TO TAK.