
Európski lídri sa dohodli spolu s Brazíliou a ďalšími tromi juhoamerickými štátmi na obchodnom pakte, ktorého predmetom sú, doslova, kravy za autá, a hodili tak Amazonský dažďový prales pod kolesá gigantu Volkswagen.
Dohoda medzi EÚ a Mercosurom je najväčšou dohodou v dejinách Európy – aspoň podľa oficiálnych štatistík – a umožní brazílskym farmárom exportovať ich poľnohospodárske produkty, konkrétne hovädzie, lacnejšie, napriek narastajúcemu množstvu dôkazov, že chov dobytka je priamo zodpovedný za odlesňovanie.
Na oplátku získajú európski podnikatelia lepší prístup k brazílskemu, argentínskemu, uruguajskému a paraguajskému trhu, z čoho budú profitovať najmä výrobcovia áut, chemikálií, strojov, vín a syrov.
Rokovania trvali takmer dvadsať rokov, čo aj vysvetľuje minulo-týždňový výsledok dohody, v ktorej sa uprednostnili pro-industriálne hodnoty, ktoré už patria minulosti, a nedbá sa v nej na environmentálne problémy.
Európania poznajú riziká. Mnohí Európania si osvojujú stravovacie návyky vegetariánov alebo vegánov, keďže je im jasné, že konzumácia a chov hovädzieho dobytka – najmä toho v Brazílii – je hlavnou príčinou odlesňovania Amazónskeho dažďového pralesa, čo vedie k destabilizácii klímy.
O najjasnejšom dôkaze (že hovädzí dobytok je zodpovedný za klimatickú zmenu) pojednáva aj najnovší výskum od štokholmskej nezávislej agentúry Trase, ktorá monitoruje zásbovacie reťazce a vplyv hovädzieho mäsa na našich tanieroch, v burgeroch či na záhradných opekačkách.
Trase stopoval a dozeral na cestu hovädzieho po celom svete už pred novou obchodnou zmluvou medzi EÚ a štátmi Južnej Ameriky – ako uvádza exkluzívna reportáž od Guardianu– ktorá odhalila, že Briti konzumujúci mäso boli nepriamo zodpovední za vyhladenie plochy v Brazílii o veľkosti 500 futbalových ihrísk len za minulý rok. Taliani – ktorí patria medzi najväčších kupcov brazílskeho hovädzieho v EÚ – spotrebovali hovädzieho 4-násobne viac. Po dohodnutom znížení cla sa predpokladá, že objem vyvážaného hovädzieho do európskych krajinách narastie.
Po podpísaní dohody mal tak súčasný brazílsky prezident Jair Bolsonaro dôvod na oslavu. Bolsonaro povýšil poľnohospodárstvo a ťažbu nad environmentálne záujmy a otvoril tak cestu k ťažbe v Amazonskom pralese, v Cerrade a v ďalších lesoch. Jeho vláda doslova rozpitvala ministerstvo životného prostredia a predložila návrhy, aby bola platnosť statusu ochrany a prírodných rezervácií, ktoré nadobudli teritória pôvodných obyvateľov, zrušená.
Obavy z rekordného nárastu odlesňovania zaznamenané minulý mesiac naznačujú, že Bolsonaro dal zelenú nelegálnej ťažbe, poľnohospodárstvu a ťažbe. Vlani stúpla ťažba o 13 %, doposiaľ najvyššia úroveň za posledných 10 rokov.
Podpísanie tejto dohody nie je ale vôbec náhodou. Prišlo to v čase, kedy sa hovädzie mäso vyváža v rekordnom množstve. Brazília je aktuálne svetovým vývozcom hovädzieho č. 1. Brazília vlani vyviezla do zámoria cca 1,64 milióna ton hovädzieho a ďalších odrezkov, čím prekonala predchádzajúci rekord z roku 2007, ku ktorému došlo po rekordnej ťažbe lesov. V štúdii od spoločnosti Trase sa píše, že vlani sa vykácalo 5 800 km štvorcových lesov, aby na nich mohli vzniknúť pasienky.
Zábery Amazonského pralesa v priebehu rokov (1975-2008).
Európski lídri po celý čas zľahčovali environmentálne dopady dohody. Napriek nižšiemu clu tvrdia, že je nepravdepodobné, aby import hovädzieho mäsa razantne stúpol, a trvajú na tom, aby táto dohoda pribrala aj Brazíliu do Parížskej klimatickej dohody. Prezident európskej komisie, Jean-Claude Juncker, povedal novinárom, že historická dohoda zdôraznila záväzok, že „dohoda bude plniť pravidlá“.
No už dnes sú stovky reportáži o porušovaní dohody brazílskymi mäso-spracujúcimi spoločnosťami. Zistenia, ktoré tento týždeň Guardian publikoval, v spolupráci s brazílskou reportérskou organizáciou a úradom pre investigatívnu žurnalistiku (Repórter Brasil and the Bureau of Investigative Journalism), preukázali, že svetový líder na trhu s predajom mäsa JBS aj naďalej predáva mäso od spoločností, ktoré boli pokutované za nelegálnu deforestáciu. Celý proces sa podobá odhaleniam spred dvoch rokov, do ktorého boli zapletení aj vrcholní členovia brazílskeho parlamentu. Zúčastnení farmári odmietli akékoľvek tvrdenia.
Mnohí európski politici a environmentalisti zúria z tejto dohody a sú skeptickí voči tomu, že ich reakcie vzbudia nejaký ohlas či reakciu od brazílskeho prezidenta. Túto dohodu totižto vnímajú ako formu ústupku na príkaz korporátnych záujmov.
Za týmto všetkým ale stoja veľké geo-strategické záujmy. V posledných rokoch bola Čína (ale hlavne Jonk Kong) najväčším brazílskym zákazníkom, najmä kvôli hovädziemu a sóji, ktorou kŕmia dobytok. Podľa Trase sa kvôli Číne vyrúbalo 75-krát viac stromov ako kvôli Veľkej Británii. Bez podpory z Pekingu snahy presadiť vyššiu transparentnosť dovozu a udržateľnosť Amazonského pralesa a Cerrada vyjdú nazmar.
Očakáva sa však, že aj Spojené štáty obnovia po prvýkrát od júla 2017 import čerstvého hovädzieho mäsa z Brazílie, čo ešte viac rozhnevá ľudí bojkotujúcich Bolsonarovu politiku ťažby lesov a poskytne Bolsonarovi ďalší dôvod upustiť od boja proti deforestácii.
Politici a biznismeni to zasa ako zvyčajne nevyriešia. Najväčší dažďový prales je považovaný za pľúca zeme a dôležitý zdroj kyslíka, za pohlcovača uhlíka a zdroj biodiverzity, ale ak sa pri rokovaní a uzatváraní dohôd na tieto fakty zabudne, pralesy budú aj naďalej prehrávať v boji s hamburgermi a steakmi. Amazonský prales musí stáť v centre zmeny hodnôt a nie na jeho okraji, kam ho vytlačia dodávka auto dielov alebo lahôdky z mäsa.
Príspevok NESMIEME VYMENIŤ DAŽĎOVÉ PRALESY ZA BURGRE A STEAKY zobrazený najskôr NIE JE TO TAK.