ZOZNÁMTE SA SO SKLENÍKOVÝM PLYNOM N2O, 300-NÁSOBNE ŠKODLIVEJŠÍM AKO CO2

Oxid uhličitý sa dnes považuje za mernú jednotku klimatickej zmeny. Jedna tona metánu vypusteného do atmosféry (napríklad dobytkom) sa rovná 34 tonám oxidu uhličitého. No jedna tona oxidu dusného až ohromným 298 tonám.

Oxid dusný zostáva zachytený v atmosfére po dobu 110 rokov (prítomnosť uhlíka v atmosfére sa pohybuje medzi  20-200 rokov). Rovnaký proces, ktorý odstráni oxid dusný z atmosféry, poškodzuje ozón. Takže oxid dusný je nielen skleníkový plyn, ale aj ničiteľ ozónu.

Oxid dusný (chemické označenie N₂O) je všeobecne známy aj ako rajský plyn. No ten, ktorý sa uvoľní do atmosféry, nie je od zubárov – tvoria ho dusíkaté hnojivá.

(Pre porovnanie vypusteného množstva oxidu dusného do atmosféry si pozrite tento graf. Hodnoty sa týkajú krajín Slovensko, Spojené štáty a Austrália).

Zhruba 1 % všetkých dusíkatých hnojív, ktoré sa používajú na hnojenie pôdy a pestovanie nášho jedla, sa v celosvetovom meradle vypustí do atmosféry.

Áno, je to síce veľmi malé číslo, ale z pohľadu dopadu na farmárov a ich vplyvu na globálne otepľovanie ide o vysoké číslo.

Na každý kilogram vypusteného oxidu dusného pripadajú ďalšie dusíkaté plyny (napr. oxid dusnatý, označenie N₂), ktoré sa strácajú v oveľa väčších objemoch, od 2-70 kilogramov. Tieto ďalšie plyny ale nemajú žiadny dopad na našu atmosféru (ktorá sa skladá zo 78 % z dusíka), ale sú rovnocenné so stratou produkcie a nakoniec aj stratou príjmov pre poľnohospodárov.

Dusíkaté hnojivá nie sú lacná záležitosť. Každá tona stojí pestovateľa medzi 800 – 1500 €. No sú dôležité kvôli splneniu dopytu po potravinách neustále rastúcej svetovej populácie.

Austrálski farmári spoločne používajú takmer 1 milión ton dusíkatých hnojív ročne. Ak sa, povedzme, do atmosféry uvoľní 25 kilogramov dusíka na každú tonu, pre ekonomiku to znamená ročnú stratu 25 miliónov dolárov.

Udržateľné poľnohospodárstvo dokáže bojovať s klimatickou zmenou

V porovnaní s minulosťou sú napríklad dnešní austrálski farmári oveľa produktívnejší a efektívnejší a v mnohých prípadoch využívajú viac dusíkatých hnojív, aby sa dokázali postarať o svoje plodiny. A zároveň, ak si zvolia správnu dobu na hnojenie, väčšina dusíka skončí v plodinách a nie vo vzduchu.

„’Zvýšenie efektívnosti využívania dusíka’ je terminológia, ktorá sa bežne používa v poľnohospodárskom sektore a je rozhodujúca pre udržateľné poľnohospodárstvo z viacerých hľadísk – z hľadiska produktivity, ziskovosti a environmentálnej udržateľnosti.“

Dodržiavaním základov udržateľného hospodárenia a budovaním prirodzených zásob dusíkom v pôde v organickej podobe alebo využívaním strukovín (voľný zdroj atmosférického dusíka) pestovatelia môžu znížiť svoju závislosť od dusíkatých hnojív a znížiť produkciu emisií skleníkových plynov.

Ani jeden z uvedených krokov nie je nový. Väčšina pestovateľov v Austrálii ich praktizuje.

To však ešte neznamená, žeby sme sa mali vzdať možnosti rozhodovať. Je ešte skoro, a niektorým oblastiam a priemyselným odvetviam sa darí lepšie. Napríklad, polosuché oblasti pestovania majú extrémne nízke emisie dusíka v porovnaní s regiónmi s vysokými zrážkami.

Z pohľadu ekonomickej a environmentálnej udržateľnosti musia vlády a rurálne podniky začať investovať peniaze týmto smerom.

V priebehu histórie svet nazeral na farmárov ako na niekoho, kto nemá cit pre životné prostredie. Ale princípy udržateľného poľnohospodárstva a zabezpečenia obživy pre rastúcu populáciu nám môžu pomôcť v boji s klimatickou zmenou.