Síce to neznie tak pôsobivo ako pristátie na Mesiaci, a určite milióny ľudí nečakalo so zatajeným dychom na jej výsledky. Ale Charneyho správa je exemplárom dobre odvedenej vedeckej práce a jej úspešné predpovede posledných 40 rokov sa podieľali na založení vedy o globálnom otepľovaní.
Čo je to ten “skleníkový plyn”, o ktorom hovoríte?
Je však nutné spomenúť aj ďalších vedcov, ktorí už v 19. storočí poukazovali na to, že oxid uhličitý budeme raz nazývať “skleníkový plyn“. Do roku 1950 vedci predpovedali oteplenie o niekoľko stupňov kvôli spaľovaniu fosílnych palív. V 1972. John Sawyer, vedúci výskumného centra na UK Meteorologickom úrade, publikoval v časopise Nature svoju štvorstranovú štúdiu, v ktorej zhrnul všetko to, čo bolo v tom čase známe a predpovedal oteplenie o 0,6°C do konca 20. storočia.
Napriek tomu však tieto predpovede boli ešte v 70. rokoch 20. storočia vnímané kontroverzne. Svet sa, ak vôbec, ochladil od polovice 20. storočia a v médiách sa dokonca objavovali špekulácie, že sa možno dočkáme doby ľadovej.
Na stretnutí vo Woods Hole sa zúčastnilo asi 10 významných klimatológov, ktorí, rovnako ako ostatní, tiež hľadali rady u iných vedcov z celého sveta. Skupinu vedcov viedol Jule Charney z Massachusetts Institute of Technology, jeden z najrešpektovanejších atmosférických vedcov 20. storočia.
Správa jasne predostiera to, čo bolo už známe o pravdepodobných vplyvoch zvyšujúcej sa hladiny oxidu uhličitého na atmosféru, ako aj neistotách z toho vyplývajúcich. Výsledné stanovisko správy bolo nanajvýš priame:
ODHADUJEME, ŽE NAJPRAVDEPODOBNEJŠÍ SCENÁR OTEPLENIA Z DÔVODU ZDVOJNÁSOBENIA MNOŽSTVA CO2 V ATMOSFÉRE SA PRIBLÍŽI 3°c, S PRAVDEPODOBNOU ODCHÝLKOU 1,5°c.
Od ich stretnutia sa za 40 rokov koncentrácia CO2 v atmosfére zvýšila o 21% – hodnoty boli merané na ftp://aftp.cmdl.noaa.gov/products/trends/co2/co2_annmean_mlo.txt. Za rovnaké obdobie narástla globálna priemerná teplota povrchu o 0,66°C – t.j. takmer presne o takú hodnotu, ktorú očakávali na schôdzi v ’79, ak by množstvo zdvojnásobeného CO2 v atmosfére spôsobilo oteplenie o 2,5°C – len pár desatín stupňa rozdiel od pôvodných najlepších odhadov na tú dobu. Rozhodne predvídavá prognóza.
Legenda:
annual mean CO2 emissions – priemerné ročné emisicie CO2
global mean surface temperature anomaly – globálna anomália priemernej povrchovej teploty
Prijatie článku
Napriek tou, že autori Charneyho správy boli v tom čase vnímaní svojimi vedeckými súčasníkmi za TOP vo svojom obore, výsledky správy neviedli k okamžitým zmenám správania verejnosti či politikmi.
Avšak postupom času, keďže sa svet naďalej otepľoval, ako predpovedali, sa správa stala uznávaným medzníkom v našom chápaní dôsledkov, ktoré majú naše kroky na klímu. Súčasná komunita klimatických vedcov uctieva Charneyho a jeho spoluautorov za ich preniknutie do podstaty veci a prehľadnosť.
Tvrdá veda
Správa ilustruje, ako má veda fungovať: po preskúmaní fyzikálnych a chemických javov vytvorte hypotézu a na základe vášho vedeckého hodnotenia urobte tvrdé predpovede. Výraz „tvrdé predpovede“ znamená niečo, čo by sa pravdepodobne nesplnilo, ak by boli vaša hypotéza a vedecký postup nesprávne.
V tomto prípade bolo veľmi špecifickou predikciou to, že otepľovanie medzi 1,5°C a 4,5°C by sprevádzalo zdvojnásobenie atmosférického CO₂. V tom čase sa dalo očakávať, že globálne teploty, ak by nevznikla ich hypotéza, by zostali počas nasledujúcich 40 rokov takmer rovnaké, možno by sa planéta trochu ochladila, a možno by sa veľmi ochladila, alebo by sa veľmi zohriala (alebo len trochu).
Ak by neexistovala veda o globálnom otepľovaní, bol by akýkoľvek z týchto výsledkov uskutočniteľný, takže ich veľmi špecifická predpoveď vznikla za veľmi prísnych podmienok testovania.
Autori Charneyovej správy nielenže nekriticky zosumarizovali vedu. Konali tiež skepticky a snažili sa nájsť faktory, ktoré by mohli vyvrátiť ich závery. Dospeli však k záveru:
SnaŽILI SME SA, ALE NEPODARILO SA NÁM NÁJSť ŽIADNY FYZICKý JAV, KTORÝ BY SME PREHLIADLI ALEBO PODCENILI, A DOKÁZAL BY ZNÍŽIŤ V SÚČASNOSTI ODHADOVANÉ GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE, KTORÉ VZNIKLO ZDVOJNÁSOBEnÍM MNOŽSTVA ATMOSFÉRICKÉHO cO2, NA NEPATRNÝ OBJEM ALEBO HO ROVNO ZVRÁTIL.
Správa spolu s úspešným potvrdením predpovede poskytla solídny vedecký základ k diskusii na tému: čo by sme mali robiť s globálnym otepľovaním.
Stalo sa to, čo Charney a jeho kolegovia predvídali ešte pred 40 rokmi – značné oteplenie. Za tú dobu sa však aj veda zaoberajúca sa klimatickou zmenou zlepšila – modely sú lepšie a obsahujú faktory a informácie, ktoré chýbali v 79.
Príspevok PRED 40 ROKMI VEDCI PREDPOVEDALI KLIMATICKÚ ZMENU. A HĽA! MALI PRAVDU zobrazený najskôr NIE JE TO TAK.