Zdanenie tých, ktorí znečisťujú, alebo finančné dotácie pre oceány – to sú niektoré z konkrétnych krokov, ktoré je nutné podniknúť.
Oceán nám poskytuje všetko, čo potrebujeme: potravu, kyslík, inšpiráciu a prácu. Ďalšou dôležitou funkciou je jeho regulácia klímy. No napriek týmto životne dôležitým faktorom, sa k nemu nesprávame tak, ako si zaslúži a aktuálne meníme naše oceány na obrovské skládky odpadu. Každú minútu končí v oceáne jeden celý nákladiak plastového odpadu, a sme nejaký ten čas pozadu . Dobrou správou je to, že tento problém má riešenie.
Bol to srdcervúci, ale za to dôležitý deň, keď Cuvierová vorvaňovitá veľryba zomrela na pláži v Sotra v Nórsku po tom, čo skonzumovala 30 plastových sáčkov, ktoré sa po pitve našli v jej žalúdku. Tí z nás, ktorí sa zaoberajú problematikou oceánov už niekoľko rokov, toto nebol ani tak šok, tobôž prekvapenie. Znečistenie oceánov plastami zdokumentovali už vedci v 70. rokoch minulého storočia. Mnohým ďalším sa otvorili oči zrejme až v roku 2017. Problém s plastami je dnes už taký veľký, že sa ho možno nájsť na všetkých plážach sveta.
Odhady hovoria, že každý rok skončí v oceánoch približne 8 miliónov ton plastov. Produkt, ktorý si vo svojich počiatkoch vyslúžil chválu, sa stal jedným z najväčších a najrýchlejšie sa narastajúcich environmentálnych problémov na svete. Ťažko si predstaviť, koľko je vlastne tých 8 miliónov ton odpadu. Ale aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, presne toľko váži celá populácia Spojeného kráľovstva a Španielska dokopy. Prepočty hovoria, že ak budeme pokračovať v nastolenom tempe, do roku 2050 množstvo odpadu vyhodeného do oceánu stúpne na 60 ton za minútu.
Plasty predstavujú veľký problém nielen pre faunu a flóru, ale aj pre ľudí. Vtáky, korytnačky a ďalšie morské tvory sa zachytávajú do nákupných tašiek, zamotajú do vyhodeného rybárskeho náčinia, a čo je najhoršie, umierajú od hladu, pretože sa kŕmia plastom, ktorý si pomýlia s potravou, no ten sa im v tráviacom trakte nerozloží. Plast sa tak stáva súčasťou potravinového reťazca, a teda aj jedla, ktoré máme na tanieri. Navyše bola jeho prítomnosť zaznamenaná v takmer všetkých druhoch rýb, ktoré boli skúmané, vrátané mušlí a polárnych krabov. A to je pravdepodobne len začiatok. Problém plastov je obrovský a enormne zaťažuje životné prostredie. Hoci riešenia existujú, je nutné konať okamžite.
Osem základných krokov, ktoré môžeme podniknúť
1. Musíme znížiť našu závislosť na plastoch
Ak ste si všimli, tak v poslednej dobe sa rieši otázka jednorazových plastov, ako sú napríklad slamky, plastové sáčky, balenia, plastové poháre taniere či príbor. A s tým musíme skoncovať. Narastajúci počet krajín už uviedlo do platnosti zákaz používať jednorazové plasty a plastové sáčky alebo prijalo konkrétne ciele, ako zredukovať spotrebu plastov a plastového odpadu. Takéto snahy musia ale dosiahnuť globálneho charakteru, aby celosvetová spotreba plastov klesla. Aj jedinec sa môže podieľať a prispieť svojou troškou, napríklad odmietnutím plastov.
2. Väčšia zodpovednosť producentov
Za posledných 50 rokov svetová produkcia plastov vzrástla dvojnásobne a poprední výrobcovia plastov plánujú v najbližších piatich rokoch zvýšiť túto produkciu takmer o tretinu. V roku 1974 bola priemerná spotreba plastov 2 kg. Dnes čísla dosahujú úrovne 43 kg! Takýto smer nie je pre ľudstvo a planétu ale vôbec udržateľný. Výrobcovia sa musia zamerať na vývoj alternatívy voči nerozložiteľným plastom a odvetviam priemyslu zodpovedným za produkciu škodlivého plastu je treba pripomenúť ich záväzky a zodpovednosť a zároveň im predložiť požiadavky týkajúce sa narábania, zberu a opätovného využívania plastov či poškodených vecí vyrobených z plastu.
3. Zvýšiť poplatky a dane za znečisťovanie plastmi
Väčšina z dnes používaných plastov sa vyrába z ropy a sú zdrojom emisií a znečistenia. Ako príklad si uveďme, že v Nórsku je len 0,5% plastov obnoviteľných. Napriek tomu, výroba a kúpa plastov z fosílnych palív je stále lacnejšia ako z obnoviteľných zdrojov. Vlády by mali tiež zaviesť dane alebo poplatky za znečisťovanie plastami. Poplatky by ale museli narásť do takej cenovej hladiny, aby recyklovateľné plasty boli lacnejšie ako fosílne.
4. Orientovať našu správu odpadov v prvom rade na miesta, kde si to situácia vyžaduje
Drvivá väčšina plastového odpadu pochádza z rozvojových krajín. Rapídny nárast populácie a strednej vrstvy znamenajú, že spotreba plastov rastie rýchlejšie, ako dokážeme našimi aktuálnymi prostriedkami spracovať, a preto väčšina nadbytku plastov končí v mori. Čína a India patria medzi krajiny s najvyššou produkciou plastového odpadu. Jedným z riešení by mal byť medzinárodný program pomoci a zaviesť prvky riadenia infraštruktúry recyklácie.
5. Zavedenie úplného zákazu plastov v oceánoch
V decembri 2017 prijal Program Spojených národov pre životné prostredie globálny cieľ zastaviť vyvážanie odpadu do mora. V nadväznosti na to by sa mala stanoviť medzinárodná dohoda s pevnými cieľmi a časovými rámcami, ktorá by zabezpečila mapovanie zdrojov morského odpadu, zvýšenie zodpovednosti trhu, aby sa tak zabránilo novému šíreniu, a posilniť i odpadové hospodárstvo na celom svete.
6. Prísnejšie mapovanie, dohľad a výskumy
Stále je tu ale toho ešte veľa, čo nevieme o probléme s plastom. Výskumníci odhadujú, že viac ako 70% plastov končí na morskom dne. Časom sa rozpadne na drobné čiastočky, ale čo sa ďalej s týmto materiálom stane alebo ako sa ho zbaviť, už nevieme. Snahy mapovať a monitorovať a zároveň aj viesť výskum sa musia preto zintenzívniť. Jednou z najdôležitejších iniciatív v tomto smere je REV, najväčšie výskumné a expedičné plavidlo na svete, ktoré sa orientuje na vyriešenie tých najdôležitejších otázok týkajúcich sa oceánu, vrátane vynaloženého úsilia so zameraním sa na plasty.
7. Koniec zahadzovania plastového odpadu do mora
Existujú podozrenia, že okolo 80 % plastov v oceáne pochádza z aktivít či priemyslu na pevnine. To zahŕňa všetko možné, počnúc pneumatikami áut, cez vybavenie technických športov a flísového oblečenia až po špaky od cigariet a tyčinky do uší. Každý môže a mal by prispieť k riešeniu. Napríklad tým, že sa zúčastní na upratovacích akciách, zredukuje objem spotreby plastového odpadu a pozbiera odpad, ktorý nájdete na ceste.
8. Vyššie výdavky na čistenie
Aby sme vyriešili tento problém s plastmi, musíme zaistiť, že k opatreniam a čisteniu dôjde v oblastiach, kde je problém najväčší. Väčšinu práce ale komplikuje nedostatok finančných zdrojov. Vytvorením globálneho fondu pre oceány, ktorý je prioritou v oblasti nakladania s odpadom a čistenia morských oblastí, sa priblížme o krok bližšie k cieľu: k budúcnosti bez znečistených morí a morskému životu bez plastov.
Príspevok 8 KROKOV AKO VYRIEŠIŤ PROBLÉMY S PLASTMI V OCEÁNOCH zobrazený najskôr NIE JE TO TAK.