IV. Klimatický mor
Čo bude, keď sa z ľadu uvoľní bubonický mor?
Skala na tom správnom mieste nám môže poskytnúť historický záznam planéty Zem, v niektorých prípadoch ide dokonca až o milióny rokov posúvania a stláčania síl geologického času do súvislých vrstiev, a to so šírkou len niekoľkých centimetrov, jedného centimetra alebo dokonca aj menej. Na rovnakej báze funguje aj ľad, ako taká klimatická kronika, no v tomto prípade ide o históriu v zamrznutom stave, ktorú ale možno oživiť, keď ju rozmrazíme. V súčasnosti sú v arktickom ľade uväznené choroby, ktoré sa nešírili vzduchom už milióny rokov – a v niektorých prípadoch ide aj o staršie choroby, ktoré tu boli prítomné ešte za čias, kedy človek nechodil po Zemi. Čo znamená, že náš imunitný systém by sa nedokázal brániť týmto prehistorickým morom, ktoré by povstali z mŕtvych.
Arktída však neskrýva len desivé chrobáky z pradávnych čias. Na Aljaške výskumníci objavili pozostatky chrípky z roku 1918, ktorá nakazila vyše 500 miliónov ľudí – čo predstavovalo v tom čase 5% svetovej populácie – a vyše 100 miliónov ľudí jej podľahlo. A ako už aj avizovala správa na BBC v máji (2018), vedci majú podozrenie, že v Sibírskom ľade sú uväznené kiahne a mor – skrátená história pustošiacich ľudských chorôb; ako keby ste nechali na arktickom slnku vajíčkový šalát.
Experti však upozorňujú, že mnohé z týchto organizmov v skutočnosti neprežijú rozmrazenie a poukazujú na náročné laboratórne podmienky, za ktorých už niekoľko z nich reanimovali – 32 000 rokov staré „extrémofilné“ baktérie ožili v roku 2005, a v roku 2007 oživili 8 miliónov rokov starého chrobáka; jeden ruský vedec si sám zo zvedavosti vpichol 3,5 milióna rokov starý vírus – aby poukázal na to, že práve toto sú tie nevyhnutné podmienky na návrat takýchto antických epidémií. Ale už vlani (rok 2017), bol zabitý jeden chlapec a ďalších 20 sa nakazilo uvoľneným antraxom pri ustupujúcom permafroste, ktorý uvoľnil baktériu z tela mŕtveho jeleňa, ktorý zahynul minimálne už pred 75 rokmi; a ďalších 2000 jeleňov sa nakazilo, ktoré potom prenášali baktériu za hranice tundry.
Čo ale spôsobuje epidemiológom vrásky viac ako staroveké choroby sú dnes už existujúce choroby, ktoré sa pod vplyvom globálneho otepľovania premiestňujú, menia alebo opätovne zrodia. Prvým javom je geografický. Ešte pred modernou dobou, pred dobou, keď sa s moreplavbami roztrhlo vrece a ľudia sa začali miešať a chrobáky migrovať, provincializmus (pripútanie k miestu narodenia alebo jeho blízkemu okoliu) slúžil ako ochrana pred pandémiami. Dnes však už žijeme vo veku globalizácie a populácie sa miešajú medzi sebou, a náš ekosystém, ktorý funguje ako jedna z prekážok, je síce ešte prevažne stály, no s nástupom globálneho otepľovania sa ekosystémy začnú postupne rúcať ako domček z karát a choroby, o ktorých sme vo svojich zemepisných šírkach ani nechyrovali, k nám postupne začnú prúdiť, presne tak, ako tomu bolo za čias Cortéza. Aktuálne sa nebojíme horúčky dengue alebo malárie, ak žijete v Maine alebo Francúzsku. Ale len čo sa trópy začnú presúvať smerom na sever a s nimi budú migrovať aj komáre, začnete sa mať na pozore. Pred pár rokmi sme sa neobávali ani Ziky.
A keď k tomu dôjde, Zika môže poslúžiť ako dobrý model, ako v takomto smere postupovať, keď dôjde k druhej vlne obáv – mutácia choroby. Jeden z dôvodov, prečo ste ešte donedávna nepočuli o Zike je ten, že bola „uväznená“ v Ugande; a ďalší dôvod je ten, že prednedávnom nespôsobovala defekty novorodencov. Vedci stále úplne nerozumejú tomu, čo sa stalo, alebo čo prehliadli. Ale sú veci, ktoré vieme s istotou o tom, ako klíma ovplyvňuje niektoré choroby: napríklad takej malárii sa darí v teplejších regiónoch, a to nielen kvôli komárom, ktoré ju prenášajú, ale pretože s každým jedným stupňom sa parazit reprodukuje až 10-krát rýchlejšie. Čo je jeden z dôvodov, prečo Svetová banka odhaduje, že do roku 2050 bude touto chorobou postihnutých až 2,5 miliardy ľudí.
V. Nedýchateľný vzduch
Valiaci sa kúdol smrti udusí milióny
Do konca 20. storočia budú najchladnejšie mesiace v tropickej Južnej Amerike,
Afrike a Pacifiku pravdepodobne teplejšie ako tie najteplejšie mesiace na konci
20. storočia. Foto: Heartless Machine
Naše pľúca dýchajú kyslík – ten tvorí len zlomok plynov, ktoré dýchame. Podiel oxidu uhličitého však v atmosfére narastá: v máji 2019, najnovšie čísla hovoria o tom, že už dosiahol úroveň 415 ppm (parts per millon [častíc na milión] a horné odhady počítajú, že do roku 2100 sa ich počet zvýši až na 1000 ppm. Pri takej koncentrácii oxidu uhličitého, v porovnaní s dnešnými hodnotami, klesnú ľudské kognitívne schopnosti o závratných 21%.
A to zďaleka ešte nie je všetko. Ďalšie vplyvy zvýšenej koncentrácie častíc na ľudský organizmus sú ešte desivejšie, pretože už len drobný nárast týchto plynov môže skrátiť dĺžku života o desiatky rokov. Čím bude planéta teplejšia, o to viac ozónu bude vznikať, a do polovice 21. storočia, Američania budú trpieť až 70%-ným nárastom nezdravého ozónového smogu, ako uviedlo Národné centrum pre atmosférický výskum (National Center for Atmospheric Research). Do roku 2090 budú viac ako 2 miliardy ľudí dýchať vzduch, ktorý bude nad zdravou hranicou, ktorú stanovila WHO; jedna štúdia vydaná minulý mesiac (jún 2017) ukázala, že medzi ďalšími spomedzi negatívnych dopadov na ľudské zdravie bude riziko rozvoja autizmu u detí v prenatálnom štádiu (čísla hovoria až o 10-násobnom náraste rizika, v kombinácii s ďalšími environmentálnymi faktormi), pretože budú vystavené zvýšenej hladine ozónových plynov. Čo vás núti znova zamyslieť sa nad epidémiou autizmu v západnom Hollywoode.
Už dnes denne umierajú desiatky tisíc ľudí na prítomnosť malých čiastočiek uvoľnených pri spaľovaní fosílnych palív; 339 000 ľudí každoročne umrie na následky vdýchnutia dymu, ktorý vzniká pri požiaroch, dnes to má už čiastočne na svedomí aj klimatická zmena, ktorá predĺžila obdobie lesných požiarov (v USA sa počet dní od roku 1970 zvýšil o 78). Do roku 2050 budú podľa U.S. Forest Service lesné požiare dvakrát tak ničivejšie ako sú dnes, v niektorých regiónoch by mohla zhorená oblasť narásť aj päťnásobne. Čo by ale ľudí malo trápiť ešte viac je to, aký bude mať dopad klimatická zmena na emisie, najmä keď sa vznietia rašeliniská. Uvediem príklad: požiar rašelinísk v Indonézii v roku 1997 prispel do celkového objemu CO2 až 40%-ami a čím viac zhorí, tým väčšie bude oteplenie, čo zase bude mať priamy dopad na viac horenia. Existuje dokonca aj desivá možnosť, že dažďový prales, ako ten v Amazónii, ktorý v roku 2010 zasiahla druhá najväčšia vlna storočného sucha v rozpätí 5 rokov, by mohol vyschnúť a byť náchylnejší na devastujúce lesné požiare – čím by sa nielenže uvoľnilo ohromné množstvo uhlíka do atmosféry, ale zmenšilo aj rozlohu lesa. A tu už by mal každý spozornieť, keďže Amazonský prales produkuje až 20% celkového objemu kyslíka.
No, a potom tu sú známejšie formy znečistenia. V roku 2013 topenie arktického ľadu pozmenilo ázijské poveternostné vzory a priemyselná Čína prišla o prírodný ventilačný systém, na ktorom sa stala závislá, a väčšina severu krajiny bola pokrytá nedýchateľným smogom. Doslova nedýchateľným. Metrická jednotka Index kvality vzduchu (Air Quality Index) kategorizuje riziká, pričom najvyššie hodnoty v rozsahu 301-500 sú varovaním pred „závažným zhoršením srdcových a pľúcnych ochorení a predčasnou smrťou u starších osôb a osôb s kardiovaskulárnymi ochoreniami,“ a čo sa týka ostatných, je tu „vážne riziko rozvoja respiračných ochorení“. Pri vyššie uvedených hodnotách „by sa mal každý vyhýbať námahe na otvorenom priestranstve.“ Čínska „vzduchkalypsa“ z roku 2013 dosiahla podľa AQI závratnú hodnotu 800. V tom roku mal smog na svedomí tretinu všetkých úmrtí v krajine.
Príspevok NEOBÝVATEĽNÁ PLANÉTA, EKONOMICKÝ KOLAPS, SLNKO, KTORÉ SI NÁS UPEČIE: OCHUTNÁVKA Z TOHO, ČO NÁM MÔŽE PRINIESŤ GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE – SKÔR, AKO SI MYSLÍTE, časť 3/5 zobrazený najskôr NIE JE TO TAK.