Destabilizovaný prírodný systém umocní človekom vytvorený problém, píše sa v najnovšom výskume
Uvoľnený metán a oxid uhličitý z permafrostu urýchli globálne otepľovanie a prispeje ďalšími 62,5 biliónmi eur (70 biliónov dolárov) na svetový klimatický účet, píše sa v najaktuálnejšej a najmodernejšej štúdie ekonomických následkov roztopenia Arktídy.
Ak krajiny nezmenia a nezlepšia svoj postoj k záväzkom Parížskej klimatickej dohody, spätný mechanizmus v kombinácii so stratou tepla, ktoré odráža od ľadu, vyústi do takmer 5%-ného zosilnenia globálneho otepľovania a s ním súvisiacich nákladov, tvrdí výskumná štúdia, ktorá bola zverejnená v utorok v Nature Communication.
Autori štúdie tvrdia, že ide o prvú štúdiu kalkulácie ekonomických dopadov roztopenia permafrostu a zníženia odrazovej plochy (albedo) – výpočet miery množstva svetla, ktoré sa odrazí od povrchu Zeme a nie je pohltené (planétou ) – svoju druhu založené na výpočtoch tými najvýkonnejšími počítačovými modelmi toho, čo sa pravdepodobne stane v Arktíde, keď stúpnu teploty.
Vedci hodnotili známe zásoby zmrazenej organickej hmoty v zemi do hĺbky 3 metrov na viacerých miestach v Arktíde. Hodnoty spracoval najvýkonnejší superpočítač na Zemi v USA a vo Spojenom Kráľovstve Met Office, aby vyhodnotil, koľko plynu sa uvoľní v budúcnosti v rôznych štádiách otepľovania. Dokonca aj superpočítač pracoval na výpočtoch niekoľko týždňov – dôvodom boli rozsiahle územie a komplexnosť klimatických vzájomných vzťahov, ktoré vyvolali viacero premenných. Výskumníci potom použili predchádzajúce modely ekonomických vplyvov, aby posúdili množstvo nákladov.
Najväčšiu hrozbu predstavuje roztopenie permafrostu. Skleníkové plyny – ktoré sa uvoľnia po roztopení organickej hmoty, ktorá bola zmrznutá celé stáročia pod pôdou – už začali unikať pri súčasnom globálnom oteplení o 1°C. Zatiaľ sú dôsledky malé a ťažko badateľné. Čo sa týka uhlíka, spod permafrostu ho zatiaľ uniklo desať gigaton, ale len čo teploty prekročia oteplenie o 1,5°C, objem uhlíka výrazne vzrastie.
Aktuálne smerujeme k otepleniu o 3°C do konca storočia a očakáva sa, že roztopený permafrost uvoľní závratných 280 gigaton oxidu uhličitého a 3 gigatony metánu, ktorý ako je 10 – 20-krát agresívnejši ako CO2.
Tým by sa zvýšili náklady súvisiace s následkami spôsobených zmenou klímy medzi súčasnosťou a rokom 2300 až o 62,5 bilióna €. To je 10-násobok predpokladaných ziskov z roztopenia ľadovcov, medzi ktoré patrí, okrem iného, aj jednoduchšia navigácia lodí a prístup k minerálom, píše sa v štúdii.
Prispelo by to však aj ku globálnej nerovnosti, pretože väčšinu ekonomického zaťaženia – rovnajúceho sa takmer celému súčasnému svetovému ročnému HDP – budú niesť prevažne krajiny v teplejších chudobnejších regiónoch ako India a Afrika, krajiny najviac ohrozené nárastom teplôt.
„Je na zaplakanie, že musíme niečomu takémuto čeliť,“ povedal Dmitrij Yumashev z Lancester University. „Dokonca aj pri náraste teploty o 1,5°C – 2°C nám hrozí, že dlh bude ohromný. Ale tieto scenáre sú avšak podstatne nižšie v porovnaní s bežným podnikaním. Máme technologické a politické nástroje na boj s otepľovaním, ale nerobíme toho dosť a rýchlo.“
Nové projekcie ale prišli aj dobrými správami: vplyv taveniny pôdneho permafrostu sa ukázal byť nižší, ako sa sa vedci pôvodne obávali. Predchádzajúce odhady hovorili o tom, že bod zvratu pre Arktídu by nás vyšiel na viac ako 10% z klimatických nákladov. Niektorí vedci sa obávali toho, že metán by sa mohol prejaviť ako katastrofálny, ale nové údaje vyvrátili tieto podozrenia a odhalili, že CO2 zostáva najväčším problémom.
„[Globálne otepľovanie] je stále časovaná bomba, ale dôsledky jej aktivácie nemusia byť také hrozivé, ako sme si doposiaľ mysleli,“ ale varuje, hoci štúdia v sebe nesie istý stupeň neistoty a náklady niektorých ďalších potenciálnych bodov zvratu bude ešte treba zahrnúť, aby sme sa neradovali predčasne, pretože aj pri slabšom oteplení, škody bude nedozerné.
Príspevok ROZTOPENIE ĽADOVCOV NA SEVERNOM PÓLE NÁS BUDE STÁŤ 62,5 BILIÓNA EUR zobrazený najskôr NIE JE TO TAK.