Ak by sme znovu vysadili svetové lesy na globálnej úrovni, mali by sme dosť stromov, ktoré by prijali toľko CO2 z atmosféry, koľko ľudstvo vyprodukuje v priebehu desiatich rokov, píše sa v novej ambicióznej štúdii.
Vedci sa zhodujú na tom, že na celej planéte je dosť priestoru pre 1,2 miliardy stromov v parkoch, lesoch a pustých miestach.
Ekológ Dr Thomas Crowther povedal, že ak by sa nám podarilo splniť túto výzvu, predčili by sme akúkoľvek metódu, ktorou by sme chceli skoncovať s klimatickou zmenou – počnúc výstavbou turbín a končiac vegetariánstvom.
Kvôli dlhoročnému nedostatku presných informácií experti závažne podcenili počet stromov na Zemi.
Dr Crowther a jeho kolegovia dospeli k číslu 3 bilióny po zlúčení dát z terénnych výskumov a satelitných záberov – výsledné číslo je 7-krát vyššie ako hovorili pôvodné odhady NASA.
Rovnaký prístup umožnil výskumníkom odhadnúť počet stromov, ktoré by sme museli vysadiť na prázdnych a nezalesnených miestach po celom svete s použitím učiaceho stroja a AI (umelá inteligencia).
Dr Crowther sám povedal, že nedocenenie stromov znamená, že sami vedci taktiež ohromne podcenili schopnosť lesov bojovať s klimatickou zmenou.
Členovia projektu Drawdown (Redukcia), ktorí porovnávajú hodnoty rôznych prístrojov a techník, ktoré by mali pomôcť so znižovaním emisií, umiestňujú veterné turbíny na pobrežia, pričom ich hlavnou prioritou je skvalitnenie recyklácie chladničiek a klimatizačných zariadení.
Ak by sa realizovali vyššie uvádzané techniky (AI alebo stroje), tie by znížili objem emisií o 80 gigaton, pričom vysadenie lesov by sa ocitlo na chabom 15. mieste s podielom 18 gigaton.
Nový výskum realizovaný Dr Crowtherom využil 1,2 miliardy dát, aby boli schopní odhadnúť, koľko emisií by zachytili vysadené stromy a zistili tak ich skutočný potenciál.
„Aktuálna situácia je taká, že súčasné 3 bilióny stromov zachytili 400 gigaton uhlíka. Ak by sme počet stromov zvýšili o ďalší bilión, extrahovali by z atmosféry ďalších 100 gigaton uhlíka – čím by sme kompletne vyhladili antropogénne (človekom vypustené) emisie za 10 rokov,“ vysvetlil Crowther.
Aj keď presné čísla majú byť ešte len zverejnené, prezradil, že stromy sa javia ako „naša najmocnejšia zbraň v boji s klimatickou zmenou.“ Dr Crowther svoje zistenia predstavil aj na stretnutí Americkej asociácie pre pokročílú vedu (AAAS) vo Washington DC.
Úplné obnovenie všetkých identifikovaných území je predsa len nerealistické, ale vysádzanie stromov je vnímané ako nutnosť, ak máme zachovať život na Zemi.
OSN pôvodne rozbehla projekt pod názvom Kampaň za miliardu stromov, ale vo svetle zistení Dr Crowthera bol celý projekt premenovaný na Kampaň za bilión stromov. Dodnes sa vysadilo zhruba 17 miliárd stromov vo vhodných oblastiach po celom svete.
„Nevysádzame v mestách ani na poľnohospodárskej pôde. Naším cieľom je degradovaná pôda alebo spustnuté oblasti. Touto iniciatívou chceme zabiť dve muchy jednou ranou – klimatickú zmenu a stratu biodiverzity,“ povedal Crowther.
„Je to niečo úžasné, pretože každý sa môže zapojiť. Stromy robia ľudí šťastnejšími v mestách, a to doslova. Veď, zlepšujú kvalitu vzduchu, vody, potravín, prispievajú do chodu ekosystému. Sú také jednoduché a pritom tak dôležité.“
Príspevok MASÍVNE OBNOVENIE LESOV BY MOHLO POHLTIŤ ĽUĎMI VYPRODUKOVANÉ EMISIE ZA 10 ROKOV zobrazený najskôr NIE JE TO TAK.